Johannes Kepler
| Johannes Kepler | |
| nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik | |
 | |
| Narodenie | 27. december 1571 Weil der Stadt, Württemberské vojvodstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
|---|---|
| Úmrtie | 15. november 1630 (58 rokov) Regensburg, Bavorské vojvodstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Johannes Kepler (plné texty diel autora) |
| Commons |  Johannes Kepler |
Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt, Württemberské vojvodstvo, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 15. november 1630, Regensburg, Bavorské vojvodstvo) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Johannes Kepler sa narodil 27. decembra 1571 v slobodnom ríšskom meste Weil der Stadt, nachádzajúcom sa na okraji Schwarzwaldu. Jeho príchod na svet bol sprevádzaný komplikáciami, narodil sa predčasne v siedmom mesiaci tehotenstva, čo predznamenalo jeho celoživotne slabú fyzickú konštitúciu. Rodové pozadie Keplerovcov bolo poznačené kontrastom medzi niekdajšou nobilitou a vtedajším úpadkom. Starý otec Sebald Kepler bol síce v rokoch 1569 až 1571 starostom mesta a váženým remeselníkom, no rodinný majetok sa v čase Johannesovho narodenia rýchlo rozplýval.
Jeho otec Heinrich Kepler bol opísaný samotným Johannesom ako neviazaný, prchký a neúspešný muž. Živil sa ako žoldnier, čo viedlo k jeho častej neprítomnosti doma. V roku 1574 odišiel bojovať do španielskeho Nizozemska, a hoci sa nakrátko vrátil, rodinné napätie vyvrcholilo jeho definitívnym odchodom do rakúskych služieb v roku 1589, po čom o ňom rodina už nikdy nepočula. Matka Katharina, dcéra majiteľa hostinca z neďalekého Eltingenu, bola osobnosťou s hlbokým vzťahom k prírode a ľudovému liečiteľstvu.
V tomto nestabilnom prostredí vyrastal Johannes ako najstarší zo siedmich detí, ktoré Katharina a Heinrich spolu mali. Vysoká detská úmrtnosť v 16. storočí sa však výrazne dotkla aj ich rodiny; dospelosti sa dožili len štyria súrodenci. Okrem Johannesa to boli bratia Heinrich (ktorý sa neskôr podobne ako otec stal vojakom, no trpel psychickou labilitou), Christoph (ktorý sa vyučil za remeselníka – klampiara) a sestra Margaretha (ktorá sa vydala za pastora). Ostatní traja súrodenci zomreli v ranom detstve. Napriek svojej negramotnosti viedla Katharina Johannesa k pozorovaniu neba, čo viedlo k jeho formatívnemu zážitku v roku 1577, keď mu ukázala veľkú kométu, a neskôr v roku 1580, keď spoločne sledovali zatmenie Mesiaca.
Keplerovo zdravie bolo v detstve kritické; okrem slabého imunitného systému prekonal v štyroch rokoch kiahne, ktoré mu zanechali trvalé lézie na pokožke a predovšetkým poškodili zrakový nerv. Trpel krátkozrakosťou a fenoménom známym ako polyopia, čo spôsobovalo, že pri pohľade na jeden jasný bod, napríklad hviezdu, videl niekoľko rozmazaných obrazov súčasne. Tento hendikep je v dejinách vedy fascinujúcim paradoxom, keďže práve človek s vážne poškodeným zrakom sa stal jedným z najväčších teoretických astronómov všetkých čias. Kvôli telesnej nespôsobilosti pre ťažkú manuálnu prácu ho rodičia už v útlom veku nasmerovali na štúdium. Prvé kroky absolvoval v nemeckej škole a následne v latinskej škole vo Weil der Stadte, kde sa prejavil jeho mimoriadny talent na jazyky a logické myslenie.
Vďaka vynikajúcim výsledkom bol prijatý do systému württemberského cirkevného školstva, ktoré bolo v tom čase na európskej špičke. V roku 1584 vstúpil do nižšieho seminára v Adelbergu a v roku 1586 pokračoval vo vyššom seminári v Maulbronne. Život v Maulbronne bol asketický a vysoko disciplinovaný; študenti komunikovali výhradne v latinčine a ich deň bol rozdelený medzi modlitby a intenzívne štúdium klasických textov. Kepler tu študoval diela Erasma Rotterdamského, základy aristotelovskej logiky a začal písať latinskú poéziu, v ktorej prejavoval schopnosť spájať matematické proporcie s estetickým cítením. Po zložení náročnej krajinskej skúšky v Stuttgarte v septembri 1588 získal štipendium od vojvodu Ludwiga, ktoré mu umožnilo bezplatné štúdium na univerzite.
V septembri 1589 sa imatrikuloval na Univerzite v Tübingene, kde sa stal súčasťou Evangelisches Stift, prestížneho kolégia pre budúcich teológov. Pod vedením profesorov ako Jacob Heerbrand študoval dogmatiku, gréčtinu a hebrejčinu. Zásadným bodom jeho biografie sa však stalo stretnutie s profesorom Michaelom Mästlinom, vtedajším popredným astronómom. Mästlin rozpoznal v Keplerovi génia a v súkromí ho začal učiť princípy kopernikanizmu, hoci verejne musel v súlade s osnovami vyučovať ptolemaiovský geocentrizmus. Kepler fascinovane prijal myšlienku, že svet je usporiadaný podľa geometrických plánov Boha, a začal uvažovať o Slnku ako o centrálnom zdroji pohybu. V roku 1591 obhájil titul Magister Artium s druhým najlepším výsledkom v ročníku a postúpil k doktorandskému štúdiu teológie. Počas neho však čoraz viac prejavoval svoje pochybnosti o luteránskej ortodoxii, najmä v otázke eucharistie a konkordie, čo znepokojovalo vedenie fakulty. Keď vo februári 1594 prišla žiadosť z rakúskeho Štajerska o obsadenie miesta profesora matematiky na tamojšej protestantskej škole, univerzita sa rozhodla Keplera na toto miesto vyslať. Hoci Kepler pôvodne protestoval, pretože túžil po kariére kazateľa, podriadil sa akademickej autorite a 13. marca 1594 opustil Tübingen, aby v Grazi začal svoju profesionálnu vedeckú dráhu.
Johannes Kepler prišiel do Grazu 11. apríla 1594, aby nastúpil na pozíciu profesora matematiky a astronómie na tamojšej protestantskej škole (Stiftsschule). Jeho vymenovanie bolo výsledkom odporúčania tübingenskej univerzity, ktorá v ňom videla nadaného matematika, hoci on sám pociťoval toto smerovanie ako odklon od svojej pôvodnej teologickej ambície. V Grazi sa jeho povinnosti delili medzi výučbu matematiky a zostavovanie oficiálnych kalendárov, ktoré v tom čase povinne obsahovali astrologické predpovede. Hoci bol Kepler k tradičnej astrológii skeptický, hneď jeho prvá prognóza na rok 1595, v ktorej predpovedal mimoriadne chladnú zimu a vpád Turkov do Štajerska, sa splnila, čo mu prinieslo okamžité uznanie a spoločenskú stabilitu.
Keplerove zákony
[upraviť | upraviť zdroj]Tri základné zákony pohybu nebeských telies:
- Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných ohnísk.
- Sprievodič spájajúci Slnko s planétou opíše za rovnaký čas rovnako veľkú plochu.
- Pomer druhých mocnín obežných dôb ľubovoľných dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín hlavných polosí ich obežných dráh.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]
Objavom tzv. Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie. Keplerove zákony je možné použiť i na popis ďalších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli Slnka, napr. umelých družíc.
Kepler nepovažoval Slnko za jednu z mnohých stálic.
Jednotlivé diela (po latinsky):
- Mysterium cosmographicum (doslova Záhada sveta) (1596)
- Astronomiae Pars Optica (doslova Optická časť astronómie) (1604)
- De Stella nova in pede Serpentarii (doslova O novej hviezde v nohe Hadonosa) (1604)
- Astronomia nova (doslova Nová astronómia) (1609)- tu publikoval Kepler svoje prvé dva zákony, ktorými sa riadi pohyb planét
- Dioptrice (doslova Dioptria) (1611)
- Epitome astronomiae Copernicanae (vydané v siedmich dieloch medzi 1618 a 1621) - tu preberá heliocentrickú astronómiu
- Harmonices Mundi (doslova Harmónia sveta) (1619)- tu publikuje Kepler svoj tretí zákon
- Tabulae Rudolphinae (1627)
- Somnium (doslova Sen) (1634) - považované za prvého predchodcu vedeckej fantastiky.
Johannes Kepler vo filme
[upraviť | upraviť zdroj]Lekár umierajúceho času (1983 - Československo) - seriál sledujúci životný osud lekára Jána Jesseniusa. Johannes Keplera si zahral slovenský herec Martin Huba.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johannes Kepler